Život Prešova
online
online
Peter Zagar, skladateľ a rozhlasový hudobný režisér, slávi jubileum
21.12.2021 Bratislava
Bratislava
21. decembra (TASR) - Tvorba Petra Zagara je charakteristická žánrovou
pestrosťou počnúc symfonickou hudbou cez komornú až po kompozície pre
divadelné predstavenia či film. Jeho meno je spojené aj so známymi
hudobnými projektmi ako Ali ibn Rachid, Ospalý pohyb, Požoň sentimentál
či Splnený zem. Pôsobí v zoskupení VAPORI del CUORE či v súbore VENI
ensemble.
Pre agentúru TASR uviedol, že rád spolupracuje s hudobníkmi, ktorých nepoznačila rutina, a ktorí sú otvorení skúšať nové postupy, ale zároveň majú v malíčku remeslo.
Dnes (21. decembra) bude mať Peter Zagar, skladateľ, klavirista a rozhlasový hudobný režisér, 60 rokov.
"Hudobné žánre beriem ako súčasti väčšieho celku. Známa veta o tom, že existuje iba dobrá a zlá hudba, podľa mňa platí. Trochu to komplikuje skutočnosť, že nie všetci považujeme za dobré to isté. Vtedy je dobré zamyslieť sa nad problematikou vkusu. Prečo je otázka vkusu taká citlivá? Lebo vkus zasahuje do samého jadra osobnosti, súvisí s povahovými črtami, s hodnotovou orientáciou človeka. Rôzne hudobné žánre sú pre mňa ako rôzne nálady, rôzne mentálne rozpoloženia, rôzne aspekty tej istej reality. Sú to taktiež rôzne vyjadrovacie jazyky a niekedy mám chuť zmeniť jazyk, používať prostriedky, ktoré sa v iných kontextoch nedajú použiť," vysvetlil pre TASR svoje žánrové rozpätie.
Peter Zagar sa narodil 21. decembra 1961 v Bratislave. V rokoch 1971 - 1981, sa venoval hre na klavíri pod vedením Dagmar Pikalovej a kompozíciu súkromne študoval u hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku. Tí ho spolu s jeho rodičmi podporili v rozhodnutí stať sa hudobným skladateľom.
"O mojej profesionálnej dráhe rozhodli viaceré okolnosti. Mal som v okolí ľudí, ktorí ma pri rozhodovaní podporili, konkrétne to bol skladateľ Víťazoslav Kubička. Svoju úlohu zohralo aj to, že som sa venoval hre na klavíri a mal som šťastie na dobrú učiteľku. Rodičia mi pomohli predovšetkým tým, že včas rozoznali moju inklináciu k hudbe a kúpili mi pianíno. Aj pri rozhodovaní, čí ísť študovať medicínu alebo hudbu rešpektovali moju vôľu a nechali to na mňa," uviedol Peter Zagar.
Výrazne ho však ovplyvnila aj hudba nemeckého hudobného skladateľa 19. storočia Johannesa Brahmsa. "Jeho hudba bola pre mňa akýmsi zjavením vo veku, keď som bol celkom pohltený rockom, skupinami ako Pink Floyd," zaspomínal sa dnes už renomovaný hudobný skladateľ.
V rokoch 1981 - 1986 študoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u profesora Ivana Hrušovského. Od roku 1987 do roku 1992 bol hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase v Bratislave. V roku 1992 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt vo Francúzsku.
Po návrate pôsobil do roku 1994 v Slovenskej filharmónii. Stáž v štúdiách GRAME v Lyone absolvoval v roku 1994. V rokoch 1994 - 1997 bol v slobodnom povolaní. Štipendistom v ArtsLink vo Philadelphii bol v rokoch 1999 - 2000. Na Oddelení edičnej činnosti Hudobného centra v Bratislave, ktoré vydáva noty, mesačník Hudobný život a knihy o hudbe, pracoval v rokoch 2000 - 2016.
V súčasnosti je hudobný režisérom v Slovenskom rozhlase, kde zodpovedá za umeleckú kvalitu hudobných nahrávok realizovaných v štúdiách a za kvalitu záznamov koncertov. Hudbu skladá väčšinou vtedy, keď vie, že je o ňu záujem. Keď ho osloví konkrétny interpret alebo dramaturg či režisér. "Čisto pre seba skladám menej, tlak objednávky je pre mňa prospešný," dodal pre TASR.
Zagarove skladby, v ktorých cítiť snahu o syntézu klasických kompozičných postupov so súčasnými skladateľskými tendenciami, reprezentujú napríklad diela ako Koncert pre orchester (1986), Stabat mater (1988), Hudba k videu (1990), Štyri skladby pre sláčikové nástroje (1993), Apocalypsis Ioannis (1997), alebo V kruhu (2015) či Monolit (2018). Na svojom konte má aj "rodinnú" operu Rozprávka o šťastnom konci z roku 2019.
Cenu Slovenskej muzikologickej asociácie za dielo Bozkali sa a plakali... dostal v roku 1995. Divadelnou cenou Dosky ocenili v roku 1998 jeho scénickú hudbu k predstaveniam Pytačky a Medveď, ktoré uviedlo Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Jeho dielo Kvinteto ocenili v roku 1999 Cenou Jána Levoslava Bellu.
Aj jeho, tak ako mnohých umelcov ovplyvnila pandémia ochorenia Covid-19. "Pandémia ovplyvnila moju prácu, napríklad, ani nie rok po premiére mojej opery v SND sa predstavenia zrušili a doteraz neboli obnovené. Aj teraz v decembri sa mal konať koncert z mojich skladieb, bol však odložený na neurčito," skonštatoval pre TASR.
Pre agentúru TASR uviedol, že rád spolupracuje s hudobníkmi, ktorých nepoznačila rutina, a ktorí sú otvorení skúšať nové postupy, ale zároveň majú v malíčku remeslo.
Dnes (21. decembra) bude mať Peter Zagar, skladateľ, klavirista a rozhlasový hudobný režisér, 60 rokov.
"Hudobné žánre beriem ako súčasti väčšieho celku. Známa veta o tom, že existuje iba dobrá a zlá hudba, podľa mňa platí. Trochu to komplikuje skutočnosť, že nie všetci považujeme za dobré to isté. Vtedy je dobré zamyslieť sa nad problematikou vkusu. Prečo je otázka vkusu taká citlivá? Lebo vkus zasahuje do samého jadra osobnosti, súvisí s povahovými črtami, s hodnotovou orientáciou človeka. Rôzne hudobné žánre sú pre mňa ako rôzne nálady, rôzne mentálne rozpoloženia, rôzne aspekty tej istej reality. Sú to taktiež rôzne vyjadrovacie jazyky a niekedy mám chuť zmeniť jazyk, používať prostriedky, ktoré sa v iných kontextoch nedajú použiť," vysvetlil pre TASR svoje žánrové rozpätie.
Peter Zagar sa narodil 21. decembra 1961 v Bratislave. V rokoch 1971 - 1981, sa venoval hre na klavíri pod vedením Dagmar Pikalovej a kompozíciu súkromne študoval u hudobného skladateľa Víťazoslava Kubičku. Tí ho spolu s jeho rodičmi podporili v rozhodnutí stať sa hudobným skladateľom.
"O mojej profesionálnej dráhe rozhodli viaceré okolnosti. Mal som v okolí ľudí, ktorí ma pri rozhodovaní podporili, konkrétne to bol skladateľ Víťazoslav Kubička. Svoju úlohu zohralo aj to, že som sa venoval hre na klavíri a mal som šťastie na dobrú učiteľku. Rodičia mi pomohli predovšetkým tým, že včas rozoznali moju inklináciu k hudbe a kúpili mi pianíno. Aj pri rozhodovaní, čí ísť študovať medicínu alebo hudbu rešpektovali moju vôľu a nechali to na mňa," uviedol Peter Zagar.
Výrazne ho však ovplyvnila aj hudba nemeckého hudobného skladateľa 19. storočia Johannesa Brahmsa. "Jeho hudba bola pre mňa akýmsi zjavením vo veku, keď som bol celkom pohltený rockom, skupinami ako Pink Floyd," zaspomínal sa dnes už renomovaný hudobný skladateľ.
V rokoch 1981 - 1986 študoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u profesora Ivana Hrušovského. Od roku 1987 do roku 1992 bol hudobným režisérom v Slovenskom rozhlase v Bratislave. V roku 1992 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt vo Francúzsku.
Po návrate pôsobil do roku 1994 v Slovenskej filharmónii. Stáž v štúdiách GRAME v Lyone absolvoval v roku 1994. V rokoch 1994 - 1997 bol v slobodnom povolaní. Štipendistom v ArtsLink vo Philadelphii bol v rokoch 1999 - 2000. Na Oddelení edičnej činnosti Hudobného centra v Bratislave, ktoré vydáva noty, mesačník Hudobný život a knihy o hudbe, pracoval v rokoch 2000 - 2016.
V súčasnosti je hudobný režisérom v Slovenskom rozhlase, kde zodpovedá za umeleckú kvalitu hudobných nahrávok realizovaných v štúdiách a za kvalitu záznamov koncertov. Hudbu skladá väčšinou vtedy, keď vie, že je o ňu záujem. Keď ho osloví konkrétny interpret alebo dramaturg či režisér. "Čisto pre seba skladám menej, tlak objednávky je pre mňa prospešný," dodal pre TASR.
Zagarove skladby, v ktorých cítiť snahu o syntézu klasických kompozičných postupov so súčasnými skladateľskými tendenciami, reprezentujú napríklad diela ako Koncert pre orchester (1986), Stabat mater (1988), Hudba k videu (1990), Štyri skladby pre sláčikové nástroje (1993), Apocalypsis Ioannis (1997), alebo V kruhu (2015) či Monolit (2018). Na svojom konte má aj "rodinnú" operu Rozprávka o šťastnom konci z roku 2019.
Cenu Slovenskej muzikologickej asociácie za dielo Bozkali sa a plakali... dostal v roku 1995. Divadelnou cenou Dosky ocenili v roku 1998 jeho scénickú hudbu k predstaveniam Pytačky a Medveď, ktoré uviedlo Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Jeho dielo Kvinteto ocenili v roku 1999 Cenou Jána Levoslava Bellu.
Aj jeho, tak ako mnohých umelcov ovplyvnila pandémia ochorenia Covid-19. "Pandémia ovplyvnila moju prácu, napríklad, ani nie rok po premiére mojej opery v SND sa predstavenia zrušili a doteraz neboli obnovené. Aj teraz v decembri sa mal konať koncert z mojich skladieb, bol však odložený na neurčito," skonštatoval pre TASR.
www.ZIVOTPO.sk
